Trochu o NLS diagnostike a harmonizácii
V súčasnosti veda a spoločnosť vo
všeobecnosti čelia informačnému preťaženiu. Človek sa v tomto mori informácií
začína topiť a pomaly stráca celkový obraz.
Ešte pred storočím lekár potreboval na správnu
diagnózu vedomosti overené tisíckami rokov lekárskeho pozorovania a bohaté skúsenosti. Dnes
sa k diagnóze dostáva na základe rýchlo sa rozvíjajúcich laboratórnych
analýz, množstva zobrazovacích techník a lieči často podľa schém
stanovených pre tú ktorú diagnózu, bez ohľadu na individualitu každého pacienta.
Niektoré poznatky platia len určitú dobu a ďalším výskumom sú neskôr
vyvrátené.
Kedysi pomáhalo lekárovi stanoviť
správnu diagnózu aj niečo ako intuícia. Už aj psychoanalytik Carl Gustav
Jung definoval chrakter ľudí niekoľkými kategóriami. Jednou z nich podľa
prevahy spracovávania informácií delil ľudí na riadiacich sa opakovane
potvrdenými faktami a ich analýzou a na ľudí, u ktorých
prevažoval systém spracovania informácii vedúci k intuitívnemu syntetickému
spracovávaniu informácií, kde na základe niekoľkých faktov človek dokáže veci
pospájať do väčšieho celku, ako by zodpovedalo sume týchto faktov. Samozrejme
jedná sa o prevahu spôsobu spracovania informácií a nie o dve
nespojité kategórie.
Moderná veda sa postupne približuje k fenoménu
intuície a uvedené sa snaží využívať aj v prístrojoch pracujúcich na
báze NLS. Ide tu o princíp získavania informácií prostredníctvom
elektromagnetických vĺn určitej frekvencie frekvencie, ktoré dokážu prenášať stimuly
v ľudskom mozgu a obchádzať bežné zmysly. Z 10 miliónov jednotiek
informácií je vedome rozpoznaná iba jedna, ostatné sú zafixované v
podvedomí. Informácie zo sféry podvedomia sa získavajú buď spontánne,
alebo na úrovni nezvyčajných, zmenených stavov vedomia ako sú hypnóza,
snívanie, meditácia ale napríklad aj pri užívaní psychofarmák. Celý svet je prepojený prostredníctvom rôznych
informačných signálov a techniky získavania informácií zo sféry podvedomia sú
zatiaľ len čiastočne uznávané ako možnosti rozvoja vedy a spoločnosti.
Početné štúdie v oblasti energetiky-informatiky a technické
možnosti viedli k vytvoreniu zariadení schopných prekonať bariéru medzi vedomím
a podvedomím. Takéto zariadenia sú schopné poskytnúť množstvo nových informácií. Osobitná
oblasť záujmu je zdravie. Sú to nové možnosti diagnostiky, odlišné od
konvenčného postupu.
Teoretické a experimentálne práce,
ktoré umožnili daný vývoj inicioval už koncom 19. storočia Nikola
Tesla. Potom pokračoval George Lakhovsky, vedec, ktorý študoval účinky
rádiových vĺn na zdravie zvierat a stav rastlín, americký výskumník R.
Rife, ktorý skúmal účinky elektromagnetických frekvencií na ľudský organizmus.
V roku 1950 R. Voll objavil a vyvinul systém elektrického
testovania akupunktúrnych bodov ľudského tela. Vollova metóda bola prvou
hardvérovou metódou výskumu energetického stavu organizmu. Vykonáva sa
testovaním elektromagnetickej vodivosti na koncových bodoch akupunktúrnych
meridiánov pomocou špeciálnej sondy. Výsledky štúdie vo forme digitálnych
alebo grafických indikátorov môžu poskytnúť predstavu o prítomnosti zápalu
alebo degenerácie v študovanom meridiáne a zodpovedajúcich
orgánoch. Ďalšou známou metódou na diagnostikovanie stavu energie u
človeka je Kirlianova diagnostika aury. Používa sa na určenie stavu
elektromagnetického poľa človeka vo všeobecnosti. Stav jednotlivých
orgánov je daný konfiguráciou ich biopoľa.
NLS-diagnostická metóda umožňuje
hodnotenie stavu bioenergie každého orgánu individuálne a tela ako celku. Výsledky
je možné získať vo forme vizuálnych obrázkov s topografiou postihnutej oblasti,
ako aj grafickými prvkami, ktoré pomáhajú analyzovať mieru poškodenia telesného
tkaniva, čo umožňuje presnejšie určiť nielen typ poruchy (zápal alebo
deštrukcia), ale aj približné určenie diagnózy.
Proces porovnávania sa uskutočňuje rezonančným
zosilnením žiarenia na skúmaný orgán a následným spracovaním signálov získaných
pomocou spúšťacích a prijímacích senzorov. Výsledok zodpovedá momentu,
kedy je meranie uskutočné.
Prvá verzia zariadenia na nelineárnu analýzu
mala iba manuálne zadávanie informácií. Lekár sa aktívne podieľal na
diagnostike pacienta, pomocou nízkofrekvenčných vibrácií, ktoré sú blízke rytmu
theta a tým sa mozog stáva citlivejším k žiareniu v tele
pacienta. Výsledky sú potom zaznamenané pomocou odchýlky rámu v tvare L
držaného lekárom-operátorom na špeciálnej Fleindlerovej stupnici. Táto
metóda výskumu je však príliš subjektívna a nie je bezpečná pre zdravie
ošetrujúceho lekára. To viedlo k vývoju a vytvoreniu takzvaného
spúšťacieho senzora, poskytujúceho automatické zadávanie informácií o
zdravotnom stave pacienta do počítača.
Aký vplyv majú spúšťacie senzory?
Prvýkrát bol pri pokusoch VN Kravkova v 20.
storočí zaznamenaný vzdialený efekt interakcie s predmetmi živej a neživej
povahy, teda prenos dátových impulzov z človeka na stroj. Pod vedením
prof. V. Togátovej boli študované reakcie rôznych polovodičových štruktúr
na vplyv biooperátorov. Experimentálne bolo dokázané, že ľudský mozog bez
pomoci drôtov môže ovplyvniť citlivé senzorové zariadenie. Bolo treba
vyvinúť softvér a spracovať databázu normálnych
a patologických stavov orgánov v dialógovom režime medzi telemetrickým
komplexom a spätnou reakciou meranej
mozgovej aktivity a previesť tieto informácie na sekvencie impulzov zo špeciálneho
snímača. Prejavuje sa to tak, že ľudský mozog dostáva signál o potrebe
overenia (testu) toho či onoho orgánu. Signál je privádzaný na obrazovku
monitora, ako aj do slúchadiel v sérii elektromagnetických vĺn, ktoré sú
vlastné zdravému ľudskému telu. Je to umožnené tým, že každá bunka a tým
aj každý orgán v ľudskom tele má svoje vlastné spektrum elektromagnetických
vĺn.
Čo sa deje s cieľovým
orgánom? V NLS zariadenie obsahuje digitálny spúšťací senzor, simulovaný
priamo v mikroprocesore hlavnej jednotky prostredníctvom počítačového softvéru
a analógového spúšťacieho senzora hlavnej výskumnej jednotky - pn-junction
tranzistora, čo zvyšuje spoľahlivosť merania.
V súčasnosti existuje niekoľko výrobcov týchto
zariadení. Najmä v ruskej pôvodnej verzii sa ako slúchadlá používajú magnetoinduktory s frekvenciou oscilácií,
ktorá je blízka rytmu mozgu theta a je patentovo chránená. Preto
v iných verziách zariadení - sú ako vodič použité elektromagnetické vlny
blízke alfa rytmu mozgu. V mnohých iných
verziách prístrojov sa používajú ako induktory laserové žiariče na ovplyvnenie
mozgu pacienta, kde použitie lasera vedie k zvýšeniu rezonančnej odozvy. Tu
ale existuje riziko nepriaznivých účinkov takejto expozície, preto veľa
výrobcov laserový žiarič nepoužíva.
Technológia
NLS je svojou filozofiou vzdialená od súčasnej medicíny a je často
nepochopená vedeckou obcou z dôvodu nedostatku informácií.
Biofeedback diagnostika a terapia využíva mozog a centrálny nervový systém na
aplikáciu terapeutických frekvencií na osobu cez spúšťacie biosenzory. Potom na
základe zaznamenaného výsledku porovnáva databázy, ktoré obsahujú frekvencie zdravých
tkanív.
S technológiou biofeedback sa príznaky ochorenia používajú ako vodítko a berie
sa do úvahy čo všetko je v našom tele prepojené. Napríklad bolesť je často
príznak, ktorý úplne nesúvisí s oblasťou, z ktorej pochádza a upozorňuje nás,
že niečo nie je v poriadku. Mozog dostane impulz o potrebe otestovať jeden
alebo viac orgánov tela, ktorý sa zachytí v biosenzoroch a zobrazí na
monitore počítača. Následne je spracovaný v systéme. Tento impulz
predstavuje sériu elektromagnetických kmitov charakteristických pre zdravé
orgány. Každé ľudské telo má svoje vlastné špecifické spektrum
elektromagnetických oscilácií. Tie sú potom porovnávané
s patologickými vzormi uloženými v pamäti prístroja a hodnotí sa
miera zhody. Tým je možné preskúmať otázku týkajúcu sa zdravotného stavu a ako
odpoveď poskytne mozog subjektu odpoveď,
ktorú potom zachytávajú senzory. Výsledok predstavuje stav telesného
organizmu v danom momente.
Na záver
treba povedať, že kvalitné vstupné dáta tzn. kvalitné induktory sú podstatou úspechu.
Pokiaľ sú vstupné dáta nekvalitné, potom žiadny software ich nie je schopný
dostatočne výpovedne spracovať.
