Niečo o psychike a aj kvantovej mechanike

Ľudská psychika hovorí predovšetkým o schopnosti subjektívne vyhodnotiť, spracovať a reagovať na objektívne informácie prichádzajúce z okolia. Vzory správania sa formujú už v rannom detstve. Neskôr schopnosť a charakter reagovať závisí do značnej miery aj od životných skúseností. Psychiku nemožno jednoducho zredukovať na nervový systém aj keď vnímanie a reakcie sú sprostredkované cez množstvo drobných chemických a elektromagnetických reakcií. Niekde je psychika popisovaná aj ako nehmotný objekt interagujúci so somatickou zložkou človeka a je označovaná ako duša.

Tu je možné spomenúť aj niektoré pojmy z kvantovej mechaniky. Napríklad:

Kvantová koherencia - zaoberá sa myšlienkou, že všetky objekty majú aj vlastnosti podobné vlnám. V prípade, že je vlnová povaha objektu rozdelená do dvoch vĺn, môžu obidve vlny vzájomne (koherentne) interagovať tak, že vytvoria jediný stav, ktorý bude superpozíciou týchto dvoch stavov.

Kvantová superpozícia - tvorí základný princíp kvantovej mechaniky. Uvádza, že ľubovoľné dva alebo viac kvantových stavov je možné sčítať, čím vznikne nový, platný kvantový stav.

Kvantová previazanosť - je fyzikálny jav, ktorý nastáva keď skupina častíc vznikne alebo spolu interaguje spôsobom, ktorý vylučuje aby ich kvantové stavy boli popísané nezávisle. Potom existuje iba kvantový stav celého systému.

Asi je vhodné spomenúť aj jav, ktorý hovorí o vplyve pozorovateľa na pozorovaný objekt, niečo o Schrodingerovej mačke atď.

Ale naspäť ku psychike. Niekto popísal, že ľudsky mozog je postavený tak, že nám nikdy neumožní spoznať všetko. Občas je prirovnávaný k televíznemu prijímaču, kde televízor len reprodukuje signál, ktorý je tvorený úplne niekde inde. Ak upustíme od kvantovej mechaniky, tak vlastnosti človeka sú ovplyvnené mnohými faktormi ako sú nervový systém, fyziologická aktivita mozgu atď. Vnímanie okolitého sveta a spôsoby jeho odrazu závisia od individuality človeka, jeho záujmov, emócií, spomienok, úrovne myslenia, vlastností zmyslových orgánov. Relatívne často ľudia počujú to, čo chcú počuť, vidia to, čo chcú vidieť a to formuje potom ich postoje. Tie isté informácie rôzni ľudia vnímajú úplne inak a každý subjekt si je istý, že jeho vnímanie je to jediné pravdivé a správne. Subjektívna realita sa od objektívnej môže významne líšiť.

V skutočnosti je psychika veľmi dynamická. Reakcia jednotlivca na určité udalosti do značnej miery závisí aj od momentálneho duševného stavu. Je zrejmé, že opitý je iný ako triezvy, optimista od pesimistu, spiaci od bdelého. Vnútorný stav, osobnosť, pohoda, sa vážne odrážajú v psychike.

Psychický stav človeka navyše závisí od jeho postojov, hodnôt, očakávaní, motivácie, od všetkého, čo psychológovia nazývajú ako filtre vnímania. Všetky informácie vnímané jednotlivcom z vonkajšieho sveta prechádzajú ako sitom cez jeho systém hodnôt, ktoré mu pomáhajú zhodnotiť získané poznatky o svete zo svojej subjektívnej pozície. Zamilovanému človeku sa teda objekt lásky zdá úžasný, najlepší, ideálny. Takéto hodnotenie je však mimoriadne subjektívne a neodráža realitu.

Pravidelný stres v práci, domáce hádky, nedostatok spánku, dopravné zápchy, zlé ekologické prostredie, nepravidelné stravovanie a nevhodná strava - každá z týchto príčin má priamy vplyv na stav mysle človeka.

H*ksi=E*ksi