Obezita a leptinova rezistencia

16.06.2022

Účelom tohto prehľadu je poskytnúť základné informácie o hormónoch leptín a ghrelín, ich úlohe v kontrole telesnej hmotnosti a mechanizme ich účinku. Keďže stále viac ľudí trpí obezitou, pochopenie mechanizmov, ktorými rôzne hormóny a neurotransmitery ovplyvňujú energetickú rovnováhu, je predmetom intenzívneho výskumu. Leptín a ghrelín sú dva hormóny, ktoré majú veľký vplyv na energetickú rovnováhu. Leptín je sprostredkovateľom dlhodobej regulácie energetickej bilancie tým, že potláča príjem potravy a tak navodzuje chudnutie. Na druhej strane ghrelín je rýchlo pôsobiaci hormón, ktorý hrá úlohu pri zahájení jedenia. Čoraz častejšie sa obezita u ľudí spája aj s rezistentenciou na leptín. Avšak spôsob, akým systémy leptínu a grelínu prispievajú k rozvoju alebo udržiavaniu obezity, zatiaľ nie je úplne jasný.

Vo fungujúcom organizme ghrelín hovorí, aby sme jedli a leptín hovorí, kedy prestať jesť. Bohužiaľ, hormóny nie sú vždy v dokonalej rovnováhe. Obezita, genetické predispozície alebo zdravotný stav, strava, spánok a životný štýl môžu ohroziť efektívnosť fungovania hormónov hladu.

Ghrelín je uvoľňovaný v žalúdku, keď je prázdny. To signalizuje mozgu, že je čas jesť. Ghrelín pôsobí rýchlo a mal by sa znižovať, keď sa človek nasýti. Hladiny grelínu sú najvyššie tesne pred jedlom, najnižšie asi hodinu po jedle a zostávajú nízke asi tri hodiny. Niektorí ľudia sú geneticky predisponovaní k tomu, aby uvoľnili viac ghrelínu a v dôsledku toho dostanú rýchlejšie hlad.

Leptín na druhej strane znamená v gréčtine "tenký" a dáva vedieť, kedy je čas prestať jesť. Je to hormón uvoľňovaný tukovými bunkami, ktorý hovorí nášmu mozgu, kedy má naše telo dostatok paliva. Je to dlhodobý hormón vyrovnávajúci energiu a považuje sa za významnejší hormón z týchto dvoch, pokiaľ ide o chuť do jedla, produkciu energie, priberanie a chudnutie.

Leptin je úzko spätý so štítnou žľazou a mozgom. Keď leptín funguje dobre, je lepšia rýchlosť metabolizmu, regulácia nálady, pamäť, funkcia mozgu, mentálna bystrosť. Keď nie, môže to hrať úlohu pri obezite, zmenách nálad a mozgovej hmle. Veľa symptómov, ktoré pripisujeme zhoršenej funkcii štítnej žlazy, môže byť aj leptínová rezistencia.

Pri obezite sa produkcia leptínu vzhľadom na väčší objem tukového tkaniva, zvyšuje. Pri opakovanom prejedaní, keď zjete viac, ako vaše telo potrebuje, sa pravidelne zvyšuje hladina leptínu a telo sa stáva voči nemu odolnejším. U ľudí s obezitou sa ghrelín po jedle znižuje len mierne, čo môže mozog viesť k tomu, že je potrebné viac jedla a to vedie k prejedaniu. Týmto spôsobom sa leptínová rezistencia a obezita môžu zacykliť.

Leptínová rezistencia môže byť spôsobená aj trvalo vysokými hladinami inzulínu, poruchou v hypotalame, môže mať genetickú zložku a môže byť ovplyvnená aj konzumáciou spracovaných potravín, ktoré môžu oklamať váš mozog, aby ste chceli jesť viac.

Aj niektoré lieky môžu spôsobiť zvýšenie telesnej hmotnosti, ako sú antidepresíva, antikonvulzíva, antikoncepcia, antipsychotické lieky, betablokátory a kortikosteroidy.

Obézni jedinci majú nižšie hladiny grelínu ako chudí ľudia. Naopak, hladiny cirkulujúceho leptínu úmerne korelujú s vysokou adipozitou pri obezite, čo naznačuje, že ľudská obezita je spojená s necitlivosťou na leptín. Leptínová rezistencia pri obezite, ktorá je vyvolaná stravou dokazuje, že environmentálne faktory môžu modulovať citlivosť na leptín. Reguláciu telesnej hmotnosti vykonáva centrálny nervový systém komplexným spôsobom, ktorý sa vyznačuje vzájomnými prepojeniami a presahmi s inými neuroendokrinnými funkciami ako je rast, funkcia štítnej žľazy a nadobličiek, pamäť, návykové a odmeňovacie mechanizmy. Zacielenie na jednu alebo druhú zložku tohto komplikovaného systému liekmi môže viesť k interferencii s inými systémami a funkciami. Farmakologické manipulácie s hladinami cirkulujúcich hormónov môžu fungovať pri zavádzaní mozgu ohľadom informácií z periférie. Na boj proti obezite môže byť tiež potrebné kombinovať dva alebo tri prostriedky. Kombinácia liekov, ktoré znižujú preprandiálny apetít (antagonista ghrelínu) a zvyšujú postprandiálnu sýtosť (peptid fragmentu črevného hormónu YY 3-36), môže mať šancu dosiahnuť trvalý úbytok hmotnosti.

Niektoré diétne postupy na leptínovú rezistenciu zahŕňajú:

Konzumácia zdravých tukov, ako je olivový olej, avokádo, kokos, ryby a zvieratá chované na pastve.

Vylúčenie pridaného cukru zo stravy.

Dostatok spánku

Primerané cvičenie. Národný inštitút zdravia (NIH) uvádza, že mierne aeróbne cvičenie môže zlepšiť rezistenciu na leptín u ľudí s cukrovkou a obezitou.

Stratégie na zlepšenie fungovania ghrelínu zahŕňajú:

Obmedzenie cukru a nápojov s vysokým obsahom fruktózy, ktoré môžu zhoršiť pokles ghrelínu po jedle.

Veľa zdravých sacharidov, ako sú celé zrná, ako aj chudé bielkoviny, ako je kuracie mäso, ryby a tofu. Tieto potraviny môžu znížiť hladinu ghrelínu a udržať si pocit sýtosti dlhšie.

Spánok

Pitie vody, polievok a vývarov, ako aj potravín naplnených vodou, ako sú šaláty, ovocie a zelenina. Plný žalúdok stlmí signál grelínu.

Medzi najbežnejšie lieky na chudnutie používané na liečbu obezity patria:

  • Bupropión-naltrexón (Contrave)
  • liraglutid (Saxenda)
  • Orlistat (Alli, Xenical)
  • Fentermín-topiramát (Qsymia)

Prvou líniou v liečbe obezity je kombinácia nízko kalorickej diéty, zvýšenej pohybovej aktivity a behaviorálnej terapie. Pokiaľ tieto možnosti zlyhávajú, do úvahy prichádza účinná a bezpečná farmakoterapia. Situácia na trhu anti­obezitík sa mení, do klinickej praxe vstupuje aj kombinačná antiobezitická liečba. V súčasnosti je v USA na dlhodobú chronickú liečbu obezity schválených FDA 5 liekov: orlistat, lorkaserín, fentermín/topiramát ER, naltrexon SR/bupropión SR a liraglutid 3,0 mg. V EÚ momentálne schválené lieky na chronickú liečbu obezity: orlistat, naltrexon SR/bupropión SR a liraglutid 3,0 mg. Avšak reálna dostupnosť antiobezitík je celosvetovo odlišná. Rozdiely v ich dostupnosti sú aj medzi krajinami Európskej únie.