Fisetín

Fisetín (3,3′,4′,7-tetrahydroxyflavón) je flavonoid nachádzajúci sa v rôznych druhoch ovocia a zeleniny, ako sú jahody, jablko, žerucha, hrozno, cibuľa a uhorka. Flavonoidy sa bežne nachádzajú vo väčšine rastlín a štúdie sa sústreďujú na ich antioxidačné, antikarcinogénne, protizápalové, antibakteriálne, imunostimulačné a antivírusové účinky. Uvádza sa, že fisetin má neurotrofický, antikarcinogénny, protizápalový a ďalšie zdraviu prospešné efekty. V posledných rokoch bol predmetom výskumu z dôvodu jeho antiproliferatívneho , apoptického a antioxidačného účinku. Skúmal sa pri niekoľkých typoch rakoviny aj ako látka s chemopreventívnym/chemoterapeutickým a neuroprotektívnym efektom. Schopnosť flavonoidov vychytávať voľné radikály prispieva k ich výraznej antioxidačnej aktivite. Kyslíkové radikály poškodzujú lipidy, aminokyseliny, sacharidy a nukleové kyseliny. Ak dôjde k nerovnováhe medzi antioxidantmi a reaktívnymi formami kyslíka, vedie to k oxidačnému stresu, čo je dôsledok nesúladu medzi produkciou reaktívnych foriem kyslíka a schopnosťou brániť sa proti nim. Vedie to k rozvoju mnohých ochorení, vrátane cukrovky, degenerácie sietnice, neurodegeneratívnych ochorení, mutagenéze, karcinogenéze a starnutiu. Uvádza sa aj, že fisetín inhibuje oxidáciu ľudských lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL) in vitro. Fisetín zvyšuje hladiny intracelulárneho glutatiónu (GSH) v bunkách myšacieho hipokampu HT-22 v prítomnosti aj neprítomnosti glutamátu. Zvýšenie metabolizmu GSH poskytuje ochranu pred glutamátom, pretože glutamát znižuje hladinu GSH inhibíciou vychytávania cystínu potrebného na tvorbu GSH.

Ukázalo sa, že fisetín ovplyvňuje viaceré dráhy zapojené do udržiavania funkcie neurónov počas starnutia. Pôsobí ako antioxidant, zvyšuje GSH, udržuje mitochondriálnu funkciu v prítomnosti oxidačného stresu, má protizápalovú aktivitu proti mikrogliálnym bunkám a inhibuje aktivitu 5-lipoxygenázy, čo znamená, že fisetín spôsobuje spomalenie poklesu mozgovej aktivity súvisiacej s vekom a znižuje poškodenie mozgu spôsobené ischémiou.

Nové údaje zo štúdií in vitro a in vivo naznačujú, že fisetín má antiproliferatívne vlastnosti proti niekoľkým typom rakoviny. Môže znížiť angiogenézu, následne potlačiť rast nádoru a indukovať apoptotickú bunkovú smrť v rôznych rakovinových bunkových líniách. Antiproliferatívne a proapoptotické účinky sprostredkované fisetínom boli cielené špecificky na rakovinové bunky a normálne bunky boli liečbou fisetínom ovplyvnené oveľa menej. Je možné, že za tento selektívny účinok fisetínu je zodpovedná rozdielna modulácia bunkových signálnych dráh v rakovinových bunkách oproti normálnym. Skríningová štúdia, ktorá hodnotila účinok 17 štruktúrne príbuzných flavonoidov zistila, že fisetín je silným inhibítorom aktivity matricovej metaloproteinázy (MMP)-1.

Rakovina pľúc je považovaná za jednu z najčastejších rakovinových ochorení na svete už niekoľko desaťročí a metastatická rakovina pľúc je zodpovedná za viac ako 90 % úmrtí súvisiacich s rakovinou pľúc. Štúdie skúmajúce účinok fisetínu na rakovinu pľúc ukázali, že fisetín účinne inhiboval adhéziu, migráciu a inváziu ľudských buniek rakoviny pľúc. Ďalší dôkaz jeho protirakovinovej aktivity bol získaný in vivo v štúdii, v ktorej fisetín poskytoval ochranu proti karcinogenéze pľúc vyvolanej benzpyrénom (BP). Liečba fisetínom znížila histologické lézie, peroxidáciu lipidov a hladiny enzymatických a neenzymatických antioxidantov v pľúcach myší exponovaných (BP). Zistilo sa, že liečba fisetínom v kombinácii s cyklofosfamidom indukuje väčšiu inhibíciu nádoru. Zníženie masy nádoru súviselo s antiangiogénnym účinkom fisetínu, keďže liečené nádory mali významné zníženie hustoty mikrociev. Tieto štúdie ukazujú, že fisetín, samotný alebo ako adjuvans, by mohol byť účinný pri liečbe solídnych nádorov.

Tak isto bolo zistené, že fisetín inhibuje rast a indukuje apoptózu v bunkách rakoviny hrubého čreva prostredníctvom zacielenia viacerých dráh. Pri rakovine prostaty fisetín indukuje bunkovú smrť v bunkách prostredníctvom aktivácie apoptotických a autofagických dráh. Tieto rôzne správy naznačujú, že existuje viacero mechanizmov, prostredníctvom ktorých fisetín uplatňuje svoju protinádorovú aktivitu, ktorá sa môže líšiť v závislosti od typu bunky. Fisetín môže inhibovať adhéziu, migráciu a invazívne správanie rakovinových buniek. Pri rakovine pankreasu fisetín indukoval apoptózu a inhiboval inváziu buniek. Liečba fisetínom viedla k inhibícii rastu a proliferácie rakovinových buniek v závislosti od dávky so sprievodnou indukciou apoptózy. Účinok fisetínu sa analyzoval na podskupine 113 génov so známym významom pre transformáciu rakovinových buniek a tumorigenézu. V porovnaní s bunkami ošetrenými vehikulom, liečba fisetínom spôsobila významnú moduláciu v expresii mnohých génov, ktoré boli buď neregulované, alebo downregulované v rozsahu 1,5- až 7-násobku. Fisetín môže byť dôležitým nástrojom aj v boji proti melanómu.

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3689181/