Predpokladám, že ak Ste sa dostali na tieto stránky, máte o biorezonancii dostatok vedomostí a doleuvedený článok bude slúžiť pre možné doplnenie niektorých poznatkov.

Napriek nespornému vedeckému pokroku v medicíne, počet chronických ochorení stále narastá. Jeden z konceptov popisujúci príčiny vzniku a mechanizmu chronických ochorení sa zakladá na epigenetickom vplyve prostredia ( pozri sekciu články ) na zmeny v expresii génov. V jadrách buniek jadrový chromatín vytvára elektrickú osciláciu. Tá je založená na vlastnostiach komplexov DNA bielkovín, ktoré sú ovplyvnené prostredím, stravou atď. Tieto zmeny je možné detegovať pomocou biorezonancie a tým aj ovplyvňovať rozvoj chronických ochorení už vo včasnom štádiu rozvoja. Predpokladom je, že elektromagnetické vlnenie ako epigenetický faktor, vplýva na proces dynamických zmien chromatínu v zmysle aktivácie alebo supresie biochemických procesov v organizme a hrá dôležitú úlohu vo vývoji a liečbe chronických ochorení.

DNA produkuje slabé laserové vyžarovanie, ktoré slúži ako komunikácia so svojím okolím. Preložené do ľudskej reči je to niečo ako genetický jazyk, ktorým chromozomálny aparát vysiela a prijíma genetické texty, respektíve dekóduje a kóduje informácie z okolia. Tu chromozómy pôsobia ako dynamická holografická brána, kde je slabé laserové svetlo zobrazované v elektromagnetickom poli. Distribúcia určitej frekvencie má charakter fraktálu ( pozri sekciu články ), takže nukleotidy v DNA sú schopné vytvárať holografické ( v sekcii články ) predobrazy bioštruktúr. Genetická informácia v DNA existuje aj v kvantovej (vlnovej ) podobe. DNA je prítomná v každej bunke a nesie kompletnú informáciu o celom jedincovi. Väčšinou sa z nej v danom čase a na danom mieste v organizme číta len veľmi malá časť. Narušenie elektromagnetickej energie systému môže vplývať aj na transkripčné a translačné procesy v DNA, napríklad potlačením aktivity T a NK buniek. Ak negatívny vplyv takéhoto narušenia pretrváva dlhšie, vznikajú v organizme procesy vedúce k degeneratívnym ochoreniam, depresii a iným zdravotným problémom.

Elektróny vysielajú a absorbujú energiu pričom vznikajú fotóny. Tu DNA je niečo ako presne definovaným skladom týchto elektrónov a samozrejme aj vznikajúcich biofotónov. Biofotón je fotón netermálneho pôvodu, viditeľný v ultrafialovom spektre svetla a je vyžarovaný biologickými systémami. Na základe uvedeného vznikla predstava, že špecifická vibrácia biofotónu aktivuje alebo potláča špecifickú génovú sekvenciu, čo môže byť ovplyvnené liečebne pomocou biorezonancie. Je zdokumentované, že oprava DNA môže byť aktivovaná pomocou frekvencie 528 Hz, čo je presná frekvencia, kedy molekuly vody v okolí štruktúry DNA vytvárajú šesťstranný hexagón. Ďalej napríklad boli identifikované dve lyzínové miesta, ktoré sú prístupné pre optickú kontrolu funkcie Cas9, predstavujúce dve rôzne cesty na svetelnú aktiváciu úpravy génu CRISPR/Cas9 ( pozri sekciu články ), ktorý môže interagovať s gRNA vystavením svetlu 365 nm. Je možné spomenúť napríklad históny (pozri články), ktoré svojím pozitívnym el. nábojom ovplyvňujú negatívny náboj DNA a tým aj jej terciárnu štruktúru, ktorá má vplyv na expresiu jednotlivých génov.

Ďalej mitochondrie ( bunkové organely ) rakovinových buniek fungujú inak a na svojom povrchu majú vyšší elektrický potenciál ako normálne bunky. Je to jeden z dôvodov, prečo sa látky zacielené na mitochondrie viac hromadia v mitochondriách nádorových buniek a ich efekt je tak výrazne silnejší v nádorových bunkách. Rýchlorastúce bunky vrátane rakovinových potrebujú napríklad viac železa.

Dôležité je určenie elektronickej štruktúry molekuly, ktorá určuje chemické vlastnosti v interakciách medzi atómami a to, ako sa atómové orbitály atómu spájajú a vytvárajú jednotlivé chemické väzby, keď sa tvorí molekula, pričom zahrnujeme dva kľúčové pojmy orbitálna hybridizácia a rezonancia.

Neprehliadnuteľnú súvislosť si pri meraní frekvenčnými generátormi v roku 1976 všimol aj jeden z priekopníkov biorezonancie Paul Schmidt. Zaujal ho nález, že ochorenia diagnostikované klasickou západnou medicínou boli detegovateľné frekvenciami až od 100 kHz nižšie. A preto, aby mohol pomôcť harmonizáciou pri už prejavených ochoreniach, začal frekvenciami nižšími ako 100 kHz. Po zlepšení stavu urobil kontrolné merania a zistil, že frekvencia sa zvýšila 10 násobne a nie dvojnásobne, ako očakával ( napr. 2, 4, 8 ... ). Napríklad, ak pri ochorení nameral frekvencie 72,5 kHz, po nejakom čase a zlepšení bola nameraná frekvencia 725 kHz, namiesto očakávanej frekvencie 150 kHz. Na základe týchto skúseností a ďalších meraní dospel k názoru, že ochorenie v zmysle oscilácie sa prejavuje podľa určitého vzoru. Začne vo vysokých frekvenciách a postupne sa frekvencia znižuje v desaťnásobkoch. Ak uvedené nie je korigované, pri poklese pod 100 kHz sa ochorenie prejaví na fyzickej úrovni a je diagnostikovateľné klasickou medicínou. Veľmi vysoké frekvencie pri klesajúcom trende je možné harmonizovať veľmi rýchlo.

Čiže ak dôjde k poškodeniu tkaniva alebo orgánu, mení sa aj výsledná suma hodnôt parametrov, ktoré vstupujú do procesu posudzovania ako informácia a mení sa aj spôsob, podľa miery závažnosti poškodenia, ako organizmus na danú zmenu reaguje. Túto mieru reakcie organizmu na danú zmenu sa snažíme zmerať a pomôcť samoregulačným systémom organizmu sa s danou zmenou vyrovnať.

Niečo zo štúdií

V odborných štúdiách pacientov trpiacich reumatoidnou artritídou sa v lymfocytoch z krvi merala pred a počas biorezonančnej liečby aktivita superoxid dismutázy, katalázy, glutation peroxidázy a obsah nebielkovinových thiolových skupín ( redukovaný glutation ) a stav antioxidačného systému v lymfocytoch u pacientov liečených štandardnou liečbou ( lieky ) bol porovnávaný s biorezonanciou. Stav pri štandardnej liečbe bol charakterizovaný aktiváciou kľúčových antioxidačncýh enzýmov a zníženou kontrolou thiolových skupín. Biorezonancia zvyšovala obsah thiolových skupín a normalizovala aktivitu superoxid dismutázy a glutation peroxidázy, katalázy ostávali mimo kontrolu. Zmeny v antioxidačnom systéme lymfocytov teda nasvedčujú faktu, že biorezonančná liečba aktivuje nešpecifické ochranné mechanizmy u pacientov s reumatoidnou artritídou.

Ďalšia štúdia sa zaoberala hodnotením biorezonancie v liečbe depresie samotnou biorezonanciou alebo v kombinácii s antidepresívnou liečbou. Štúdia obsahovala 140 pacientov trpiacich depresiou a bola rozdelená do troch skupín. 40 pacientov dostávalo len biorezonanciu, 40 pacientov malo antidepresíva s biorezonanciou a tretia skupina 60 pacientov dostávalo len antidepresíva. Na posúdenie závažnosti depresie bolo použité Hamiltonovo schéma ( HDRS )v redukovanej forme so 17 bodmi, hodnotené na začiatku a po piatich týždňoch liečby s cieľom posúdiť efekt liečby depresie.

V závere štúdie bol vyhodnotený štatisticky významný rozdiel v zlepšení stavu pri všetkých liečebných metódach analyzovaných skupín. U všetkých troch analyzovaných skupín bolo zistené významné zlepšenie depresie. V závere štúdie je uvedené, že liečba biorezonanciou samotnou alebo aj v kombinácii s antidepresívami má pozitívny efekt na liečbu depresie.

Záver:

Biofyzika nazerá na organizmus ako na zložitý vzájomne prepojený bioenergetický systém. Kľúč k porozumeniu biorezonancie leží v pochopení faktu, že všetky procesy v organizme sú kontrolované a riadené elektromagnetickými osciláciami. Elektróny absorbujú a emitujú biofotóny. DNA, ktorá je bohatá na elektróny ( nesie negatívny elektrický náboj ), je akoby zásobárňou týchto biofotónov. Táto energia biofotónov, jej interakcie s ostatnými biofotónmi a dynamické zmeny sú potom zodpovedné za zmeny v bunkách, tkanivách, orgánoch a následnej odpovedi celého organizmu. Súčasné možnosti zaznamenávania emisií fotónov dosiahli štádium, ktoré umožňuje rozlíšenie signálu v čase a priestore. Zdá sa teda, že je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým pochopiť tieto jedinečné elektromagnetické energetické polia v tele, pretože poskytujú kritické informácie z hľadiska zdravia a choroby.

Naše pozorovania predstavujú iba veľmi malý úsek vývinu živých systémov. Skúmame ich v súčasnom stave a spôsobom, ktorý je poväčšine limitovaný technickými možnosťami. Poznanie reality a vývoj v prírodných vedách nespočíva v popieraní iného poznania, ale vo vzájomnom prepojení pri ktorom nové poznatky nadväzujú na predošlé, pričom dochádza k rozšíreniu hraníc aplikovateľnosti do nových oblastí.